Ako môžu žiaci vytvoriť vlastnú hru s AI

Nezačínajte grafikou ani generovaním obrázkov

Na začiatku dajte skupinám jednoduché obmedzenie. Hra má zabrať päť až desať minút, musí mať jasný cieľ a hráč musí počas prvej minúty pochopiť, čo má robiť. Môže vzniknúť stolová hra, kartová hra, úniková aktivita, textové dobrodružstvo alebo jednoduchá digitálna hra. Voľba formátu závisí od veku a skúseností žiakov. Vyhnite sa úvahám o 3D hre, ak jej tvorba nie je priamo súčasťou odboru štúdia na vašej škole.

Nechajte skupiny najprv opísať základnú situáciu: Kto je hráč? Čo chce dosiahnuť? Čo mu v tom bráni? Ako spozná, že vyhral alebo prehral? Až keď na tieto otázky odpovedia jednou vetou, má zmysel riešiť príbeh, postavy a vzhľad.

Prvý prototyp má byť rýchly a nedokonalý

Papier, ceruzka, kartičky a niekoľko figúrok zvyčajne stačia. Pri digitálnej hre možno prvý prechod nakresliť ako sled obrazoviek. Cieľom nie je vytvoriť hotový produkt, ale čo najrýchlejšie zistiť, či sú pravidlá zrozumiteľné a rozhodovanie hráča zaujímavé.

Rozdelenie rolí môže skupine pomôcť: niekto stráži pravidlá, niekto pripravuje obsah, ďalší skladá prototyp a niekto zapisuje problémy pri testovaní. Roly sa môžu meniť. Dôležité je, aby tvorbu neovládol jediný žiak, ktorý už vie pracovať v Scratchi alebo inom nástroji.

Počas celého času zaznamenávajte postup, opravy a chyby a prácu priebežne ukladajte. AI nástroje sa môžu zasekať, program môže spadnúť a internet prestať fungovať.

Nevyznáte sa v hrách? Deti áno

Hry môžu byť veľmi zložité a obsahovať celý rad mechaník – vlastnú ekonomiku, súboje, logické alebo časové pravidlá. Veďte deti predovšetkým k tomu, aby pripravili a overili čo najjednoduchšiu podobu zamýšľanej hry a až potom ju rozširovali. Začnite jedným hlavným herným prvkom, napríklad bodmi, skóre, mincami, hviezdičkami alebo drahokamami. Len čo základná mechanika funguje, môžete pridávať ďalšie vrstvy.

Nižšie uvádzame niekoľko druhov hier, ktoré môžu byť vo svojej jednoduchšej podobe pre projekt vhodné. Nie je nutné ich deťom predkladať – samy poznajú desiatky hier a skôr budú mať problém vybrať jednu či dve. Prehľad je určený hlavne pedagógom, aby vedeli, akým jazykom na nich deti hovoria.

• Textové hry – v podstate interaktívne knihy, ktoré môžu sprevádzať zvukové efekty, hudba, obrázky alebo jednoduchá animácia. Princíp stojí na príbehu a voľbe jeho pokračovania. Treba pripraviť príbeh a jeho vetvenie; AI možno efektívne využiť na prvú verziu a overenie hry.
• Kartové hry – napríklad rôzne varianty princípu „vyššia karta vyhráva“. Moderné hry často kombinujú zbieranie kariet, rozširovanie kolekcie, príbehovú kampaň alebo súboj so živými hráčmi v režime PvP. Dbajte na to, aby deti nekombinovali príliš veľa variantov. Začnite jednoducho a ďalšie prvky pridávajte až vo chvíli, keď základ funguje. Náročné môže byť najmä vyvažovanie sily kariet.
• Klikacie hry – ich princípom je opakované, často rýchle klikanie. Hráč tak môže poraziť čoraz silnejších protivníkov, ideálne nenásilnou formou, alebo ťažiť suroviny a následne za ne vylepšovať účinok klikania. Môže ísť o chytanie balónov, zbieranie skóre alebo klikanie na mimozemské UFO.
• Spájacie hry alebo match 3 – logické hry založené na spájaní troch či viacerých rovnakých predmetov, tvarov alebo farieb, napríklad na ploche podobnej šachovnici. Spojené predmety zmiznú, hráč získa skóre a na ploche sa objavia nové.
• Obranné stratégie alebo tower defense – proti hráčovi sa po určenej ceste neustále približujú protivníci, napríklad mravce, ktoré sa snažia odniesť jedlo. Hráč stavia do cesty prekážky či pasce a snaží sa ich zastaviť. Súčasťou hry môže byť aj vytváranie samotnej cesty.
• Hry na hrdinov alebo RPG – hráč pomocou získaných surovín či koristi vylepšuje svoju postavu, karty, kocky, vlastnosti alebo kúzla. Tento prvok býva často súčasťou ďalších druhov hier.

Pri školských projektoch sa radšej vyhýbajte obľúbeným strieľačkám typu FPS, súbojom viacerých hráčov na jednej ploche typu MOBA a podobným formátom.

AI využite ako spoluhráča, nie ako autora celej hry

Žiaci môžu AI požiadať o niekoľko prekážok, varianty pravidla, krátke texty na kartičky alebo kontrolu, či opis hry obsahuje všetky potrebné informácie. Môžu jej tiež nechať simulovať hráča a hľadať situácie, v ktorých sa pravidlá dostanú do rozporu. Výstupy je však potrebné vyberať a upravovať. Hra zložená z prvých nápadov AI býva nesúrodá a ťažko sa testuje.

Princíp hry overujte bez prepracovanej grafiky a hudby. Až funkčný herný princíp a vyladené pravidlá obohaťte o obrázky, ideálne vytvorené deťmi, a zvuky, najlepšie tiež nahrané deťmi. Obmedzte pouhé generovanie obrázkov pomocou AI a pri hudbe otvorte otázku pôvodu obsahu a autorských práv. Žiaci by mali vedieť povedať, čo vytvorili sami, čo vzniklo s podporou AI a odkiaľ pochádzajú ostatné materiály. Do promptov nevkladáme osobné údaje ani fotografie spolužiakov. Z internetu nesťahujeme a nepoužívame obsah, ak vopred nemáme overené práva na jeho použitie.

Pozor na licenciu – kde hľadať obrázky, animácie a zvuky do hry

Na internete existujú knižnice, z ktorých možno stiahnuť materiály zadarmo. Skôr než však žiaci niektorý súbor vložia do hry, mali by vždy skontrolovať jeho licenciu. To, že možno obrázok alebo zvuk zadarmo stiahnuť, ešte neznamená, že ho možno aj voľne použiť a zverejniť vo vlastnej hre. Odporúčame prejsť si zdroje už pred projektom, aby ste vedeli, čo ponúkajú a za akých podmienok.

Na školské projekty sa hodia napríklad:

• Kenney – hotové herné postavy, prostredia, ikony, tlačidlá a zvuky; jednotlivé balíčky sú spravidla zverejnené pod licenciou CC0.
• OpenGameArt – obrázky, animácie, herné pozadia, hudba a zvuky; pri každom súbore treba skontrolovať konkrétnu licenciu.
• itch.io – herné materiály s licenciou CC0, napríklad bezplatné postavy, objekty, animácie, prostredia alebo časti používateľského rozhrania; licenciu overte aj na stránke konkrétneho balíčka.
• Pixabay – fotografie, ilustrácie, GIFy, hudba a zvukové efekty; obsah možno podľa licencie Pixabay bezplatne používať a upravovať, nemožno ho však predávať ani šíriť ako samostatný nezmenený súbor.
• Freesound – rozsiahla databáza zvukových efektov; najjednoduchšie je vyhľadávať zvuky s licenciou CC0, pri licencii CC BY musí byť uvedený autor.
• Mixkit – hudba a zvukové efekty pre osobné aj komerčné projekty; pred použitím skontrolujte licenciu príslušného typu súboru.
• Wikimedia Commons – obrázky, animácie, zvukové nahrávky a ďalšie médiá; jednotlivé súbory môžu mať rozdielne podmienky, ktoré sú uvedené na ich stránke.

Ak budú materiály hľadať samy deti, ponúknite im jednoduché pravidlo: vyberajte predovšetkým súbory označené CC0. Tie možno použiť, upraviť a zverejniť bez povinného uvedenia autora. Licencia CC BY použitie a úpravy tiež dovoľuje, ale vyžaduje uvedenie autora. Označenie NC obmedzuje použitie na nekomerčné účely, ND zakazuje úpravy a SA môže vyžadovať zverejnenie upraveného diela za rovnakých podmienok.

Ku každému stiahnutému súboru si žiaci poznačia jeho názov, autora, adresu pôvodnej stránky a licenciu. Na konci projektu z údajov vytvoria v hre jednoduchú obrazovku „Autori a použité zdroje“. Učia sa tým nielen pracovať s digitálnym obsahom, ale aj rešpektovať prácu ľudí, ktorí ho vytvorili.

Ani označenie „royalty free“ samo osebe neznamená, že možno súbor používať bez obmedzení. Rovnako nie je bezpečné stiahnuť obrázok cez vyhľadávač alebo prevziať GIF, hudbu či postavu zo známeho filmu, seriálu alebo počítačovej hry. Vyhľadávač iba ukazuje, kde sa súbor nachádza; právo na jeho použitie neudeľuje.

Playtest nie je záverečná prezentácia

Hru musí vyskúšať niekto, kto nebol pri jej vzniku. Autori najprv odovzdajú iba pravidlá a sledujú, či sa hráči dokážu pustiť do hry bez ďalšieho vysvetľovania. Zapisujú, kde sa hra zastaví, čo je príliš jednoduché, čo trvá dlho a kedy hráč prestáva vedieť, čo má robiť.

Po prvom teste si skupina vyberie jednu alebo dve zmeny. Môže skrátiť pravidlá, zmeniť poradie, upraviť obtiažnosť alebo odstrániť prvok, ktorý hru len komplikuje. Pri záverečnom zdieľaní potom neukazuje iba hotovú hru, ale aj problém, ktorý test odhalil, a zmenu, ktorú na jeho základe urobila.

Jednoduché hry vytvorené v Scratchi, MS Exceli či PowerPointe, interaktívna kniha v MS Worde alebo klikateľný prototyp pripravený v Lovable môžu byť pekným doplnkom Školského digitálneho štúdia. Môžu rozšíriť portfólio digitálnej platformy školy alebo byť prezentované na školskom webe.

Súvisiace články

Všeobecný rámec nájdete v článkoch Projektové vyučovanie s AI: medzipredmetové príklady pre ZŠ a SŠ a AI projektový deň v škole: od nápadu k bezpečnému prototypu. Ďalšie konkrétne výstupy ponúkajú články o školskom webe a mobilnej aplikácii.

Vlastný zoznam pomôcok si zostavíte v checkliste pomôcok na projektový deň.