PISA 2025 a AI v škole: kedy žiakom pomáha a kedy škodí

Výsledky PISA 2025 nie sú argumentom za zákaz umelej inteligencie v školách. Naopak, potvrdzujú, že v čase rýchleho rozvoja generatívnej AI bude jednou z najdôležitejších kompetencií schopnosť kriticky pracovať s informáciami, overovať ich a formulovať vlastné závery. Práve tu zostáva úloha učiteľa nezastupiteľná.

Na prvý pohľad

Štúdia: PISA 2025

Organizátor: OECD (Organisation for Economic Co-operation and Development)

Cieľová skupina: pätnásťroční žiaci

Hlavné oblasti hodnotenia:

• čitateľská gramotnosť,
• matematická gramotnosť,
• prírodovedná gramotnosť.

Novinka v roku 2025

Prvýkrát bola podrobnejšie analyzovaná aj súvislosť medzi používaním generatívnej umelej inteligencie a výsledkami žiakov.

Česká republika

Podľa národného profilu OECD uviedlo približne 70 % českých žiakov, že sa v škole učia hodnotiť informácie vytvorené umelou inteligenciou. Priemer krajín OECD je približne 62,6 %.

Čo je PISA?

Každé tri roky sa v spravodajstve objavujú titulky oznamujúce výsledky medzinárodného šetrenia PISA. Napriek tomu mnohí ľudia presne nevedia, čo tento výskum meria a prečo sa jeho výsledky považujú za jeden z najdôležitejších ukazovateľov kvality vzdelávacích systémov.

PISA (Programme for International Student Assessment) je medzinárodný výskum organizovaný OECD od roku 2000. Do šetrenia sa pravidelne zapája viac ako osemdesiat krajín sveta vrátane Českej republiky. Testovania sa zúčastňujú pätnásťroční žiaci bez ohľadu na typ školy, ktorú navštevujú.

Na rozdiel od bežných školských testov PISA nezisťuje, koľko faktických vedomostí si žiaci zapamätali. Zameriava sa predovšetkým na ich schopnosť využívať získané vedomosti pri riešení reálnych situácií. Hodnotí napríklad, či dokážu porozumieť odbornému textu, kriticky posúdiť informácie, interpretovať graf alebo navrhnúť riešenie praktického problému.

Práve preto sa výsledky PISA často využívajú ako podklad na tvorbu vzdelávacej politiky aj na odborné diskusie o smerovaní školstva.

Čo výsledky PISA 2025 skutočne ukázali

Výsledky PISA 2025 priniesli niekoľko dôležitých zistení. Najväčšiu pozornosť médií pritiahol pokračujúci pokles čitateľskej gramotnosti v rade krajín OECD a zároveň prvý rozsiahlejší pohľad na využívanie generatívnej umelej inteligencie pri učení. Práve spojenie týchto dvoch tém viedlo k radu zjednodušených interpretácií, ktoré sa rýchlo šírili verejným priestorom.

Pri podrobnejšom čítaní výsledkov je však zrejmé, že samotná štúdia žiadny jednoduchý záver neponúka. Naopak, ukazuje, že vzťah medzi používaním umelej inteligencie a výsledkami žiakov je oveľa zložitejší.

Jedným z najdiskutovanejších zistení bolo, že žiaci, ktorí využívali generatívnu umelú inteligenciu na vytváranie textov do školských úloh, dosahovali v priemere horšie výsledky v čitateľskej gramotnosti ako ich rovesníci, ktorí AI týmto spôsobom nepoužívali. Tento údaj sa stal základom mnohých mediálnych titulkov, ktoré naznačovali, že umelá inteligencia predstavuje pre vzdelávanie riziko.

Tá istá štúdia však priniesla ešte jedno, menej citované zistenie. Žiaci, ktorí sa súčasne učili princípy AI gramotnosti – teda hodnotiť výstupy umelej inteligencie, overovať informácie, rozpoznávať chyby a premýšľať nad kvalitou odpovedí – vykazovali mierne lepšie výsledky, najmä v prírodovedných úlohách.

Práve tento rozdiel je kľúčový.

Výsledky nenaznačujú, že by umelá inteligencia sama osebe viedla k zhoršovaniu výsledkov. Ukazujú skôr, že záleží na tom, akým spôsobom sa využíva. Ak AI nahrádza vlastné premýšľanie žiaka, môže byť prekážkou učenia. Ak sa naopak využíva ako nástroj na hľadanie argumentov, overovanie informácií alebo hlbšie porozumenie problému, môže proces učenia podporovať.

Z pedagogického hľadiska je to dôležité posolstvo. Diskusia by sa nemala viesť o tom, či AI v školách povoliť alebo zakázať. Oveľa podstatnejšia je otázka, ako navrhovať vyučovanie tak, aby technológia rozvíjala samostatné myslenie a nestávala sa iba prostriedkom na rýchle vytvorenie hotového riešenia.

Výsledky PISA 2025 tak neprinášajú jednoduchú odpoveď, ale potvrdzujú trend, ktorý rad učiteľov pozoruje už dlhšie. Samotná dostupnosť moderných technológií nezaručuje lepšie vzdelávacie výsledky. Rozhodujúci je spôsob ich pedagogického využitia, kvalita zadaní aj úloha učiteľa pri vedení žiakov.

Prečo titulky v médiách často znely inak než samotná štúdia

Po zverejnení výsledkov PISA 2025 sa v médiách objavil rad výrazných titulkov. Niektoré naznačovali, že umelá inteligencia zhoršuje výsledky žiakov, iné hovorili o „dôkaze“, že používanie AI vedie k poklesu čitateľskej gramotnosti. Takéto interpretácie sú zrozumiteľné z hľadiska novinárskej skratky, ale nezodpovedajú tomu, čo štúdia skutočne skúmala.

Výskumy podobného rozsahu spravidla neodpovedajú na otázku, či jeden jav priamo spôsobuje druhý. Opisujú predovšetkým vzťahy medzi jednotlivými premennými. Inými slovami – ukazujú, že sa určité javy vyskytujú spoločne, nie prečo tomu tak je.

V prípade PISA 2025 sa zistilo, že žiaci využívajúci generatívnu umelú inteligenciu na tvorbu školských textov dosahovali v priemere horšie výsledky v čitateľskej gramotnosti. Z tohto zistenia však nemožno automaticky vyvodiť, že príčinou horších výsledkov bola práve umelá inteligencia.

Takýto záver by bol možný iba vtedy, ak by výskumníci dokázali oddeliť všetky ostatné vplyvy, ktoré môžu výsledky ovplyvňovať. To však pri medzinárodnom porovnávacom šetrení tohto typu nie je cieľom ani metodologicky možné.

Existuje totiž niekoľko ďalších vysvetlení, ktoré sú rovnako pravdepodobné.

Je možné, že žiaci s horšími študijnými výsledkami siahajú po AI častejšie práve preto, že hľadajú pomoc pri náročnejších úlohách. Rovnako môže zohrávať úlohu spôsob zadávania školských prác. Ak učiteľ zadá referát, ktorý sa dá jednoducho skopírovať z výstupu jazykového modelu, bude sa AI prirodzene využívať inak než pri úlohách, ktoré vyžadujú vlastnú argumentáciu, porovnávanie zdrojov alebo obhajobu názoru.

Nemožno vylúčiť ani rozdiely medzi jednotlivými školami, krajinami alebo sociálnym prostredím žiakov. Každý z týchto faktorov môže mať na výsledky významný vplyv.

Práve preto OECD vo svojej interpretácii výsledkov postupuje veľmi opatrne. Správa nehovorí o tom, že by umelá inteligencia sama osebe spôsobovala pokles čitateľskej gramotnosti. Opisuje iba zistené súvislosti a upozorňuje, že ich interpretácia vyžaduje širší pedagogický kontext.

Pre učiteľov je to dôležité pripomenutie ešte z jedného dôvodu. V škole vedieme žiakov ku kritickému čítaniu textov, rozlišovaniu faktov od interpretácií a overovaniu zdrojov. Rovnakú zručnosť by sme mali uplatňovať aj pri čítaní správ o vzdelávaní alebo nových technológiách. Výrazný mediálny titulok nemusí byť nepravdivý, ale často zjednodušuje zložitejšiu skutočnosť.

Korelácia a príčina: jednoduchý príklad

Rozdiel medzi koreláciou a príčinnou súvislosťou možno vysvetliť na jednoduchom príklade.

V letných mesiacoch výrazne rastie predaj zmrzliny. V rovnakom období zároveň pribúda ľudí, ktorí sa kúpu vo vonkajších bazénoch, jazerách alebo riekach, a štatisticky narastá aj počet utopení.

Bolo by nesprávne tvrdiť, že konzumácia zmrzliny spôsobuje utopenie.

Oba javy spolu skutočne súvisia, ale spoločnou príčinou je vysoká teplota a letné počasie. Práve to vedie zároveň k vyššiemu predaju zmrzliny aj k väčšiemu počtu ľudí vo vode.

Podobne treba pristupovať aj k výsledkom PISA 2025. Skutočnosť, že sa častejšie využívanie AI pri tvorbe školských textov spája s horšími výsledkami v čitateľskej gramotnosti, ešte sama osebe nehovorí, čo je príčinou tohto vzťahu.

Práve tu sa otvára otázka, ktorá je pre české školy pravdepodobne dôležitejšia než samotné výsledky PISA. Ak problém nespočíva v existencii umelej inteligencie, ale v spôsobe jej využívania, aké závery z toho môžu vyvodiť učitelia a prípadne vedenie škôl?

Čo z výsledkov PISA 2025 vyplýva pre české školy

Prvá odpoveď možno niektorých prekvapí. Výsledky PISA nepodporujú jednoduchú úvahu, že riešením je zákaz umelej inteligencie v školách. Takýto krok by pravdepodobne neriešil príčinu problému, ale iba jeho viditeľný prejav. Generatívna AI sa počas niekoľkých rokov stala bežnou súčasťou života žiakov. Používajú ju pri hľadaní informácií, pri domácej príprave aj mimo školy. Škola preto stojí pred podobnou výzvou, akú v minulosti predstavoval internet alebo chytré telefóny. Otázkou nie je, či technológia existuje, ale či sa s ňou žiaci naučia zaobchádzať zodpovedne a kriticky. Súčasne treba pripomenúť, že využívanie generatívnej umelej inteligencie v školskom prostredí nie je iba pedagogickou otázkou. Školy musia zohľadňovať aj právne a etické aspekty, najmä ochranu osobných údajov, podmienky jednotlivých poskytovateľov služieb a prípadné vekové obmedzenia pre registráciu používateľov. Tieto podmienky sa môžu medzi jednotlivými nástrojmi líšiť a v čase sa menia. Zodpovedné zavádzanie AI preto zahŕňa nielen metodiku vyučovania, ale aj priebežné sledovanie legislatívnych a zmluvných podmienok jednotlivých služieb.

Rovnako dôležité je zamyslieť sa nad podobou školských úloh. Mnohé tradičné úlohy vznikali v čase, keď jediným dostupným zdrojom informácií bola učebnica alebo školská knižnica. Dnes však dokáže generatívna AI za niekoľko sekúnd vytvoriť súvislý text, zhrnutie knihy alebo návrh referátu. Ak je cieľom úlohy iba odovzdať hotový text, súčasné technológie ponúkajú žiakom jednoduchú cestu, ako sa vlastnému premýšľaniu vyhnúť.

To ale neznamená, že podobné úlohy stratili zmysel. Zmysel sa mení vtedy, keď sa zmení ich zadanie.

Rozdiel možno ukázať na jednoduchom príklade. Učiteľ môže zadať referát o Karolovi IV. Ak bude jedinou požiadavkou odovzdať dvojstranový text, zvládne ho za niekoľko minút vytvoriť takmer akýkoľvek jazykový model. Žiak pritom nemusí prečítať jediný zdroj ani porozumieť historickým súvislostiam.

Rovnakú tému však možno zadať inak.

Žiak môže dostať za úlohu využiť generatívnu AI na vytvorenie prvej verzie textu, následne overiť všetky tvrdenia pomocou dvoch dôveryhodných zdrojov, označiť nepresnosti alebo nepodložené informácie a nakoniec vlastnými slovami vysvetliť, ktoré časti textu upravil a prečo. V takom prípade sa AI nestáva náhradou práce žiaka, ale prostriedkom, ktorý otvára priestor na kritické čítanie, overovanie informácií a argumentáciu.

Práve v tomto bode sa podľa nášho názoru nachádza najväčšia pedagogická výzva nasledujúcich rokov. Učiteľ už nebude iba hodnotiť výsledný text. Bude čoraz častejšie hodnotiť spôsob práce s informáciami, kvalitu argumentácie, schopnosť overovať fakty a transparentne využívať digitálne nástroje.

Tento posun nie je v skutočnosti taký radikálny, ako by sa mohlo zdať. České kurikulárne dokumenty už rad rokov zdôrazňujú rozvoj kľúčových kompetencií, prácu so zdrojmi, čitateľskú gramotnosť aj kritické myslenie. Generatívna AI tieto ciele nemení. Iba zvyšuje naliehavosť ich skutočného napĺňania.

Výsledky PISA 2025 tak možno čítať aj ako pripomienku, že kvalitné vzdelávanie nestojí predovšetkým na technológiách. Rozhodujúca zostáva premyslená pedagogická práca učiteľa. Ten istý nástroj môže v jednej triede podporovať hlboké porozumenie učivu a v inej iba urýchliť odpisovanie. Rozdiel nevytvára algoritmus, ale spôsob, akým je začlenený do vyučovania.

To je možno najdôležitejší záver celej štúdie. Umelá inteligencia sama osebe vzdelávanie nezlepší ani nezhorší. Jej skutočný dopad bude závisieť predovšetkým od toho, či školy dokážu zmeniť spôsob práce tak, aby technológia rozvíjala myslenie, nie ho nahrádzala. Namiesto vytvárania pravidiel pre jednotlivé nástroje by bolo vhodnejšie pripraviť všeobecnú metodiku bezpečného a pedagogicky zmysluplného využívania generatívnej umelej inteligencie v školách. Takáto metodika by mohla vzniknúť napríklad pod záštitou Ministerstva školstva, mládeže a telovýchovy alebo v spolupráci s odbornými organizáciami, ako je Česká asociácia umelej inteligencie (ČAUI). Všeobecne formulované princípy majú oproti pravidlám zameraným na konkrétne aplikácie jednu zásadnú výhodu – sú dlhodobo udržateľnejšie a lepšie odolávajú rýchlemu vývoju technológií aj premenlivým podmienkam jednotlivých služieb.

Ako to vidíte vy?

Máte skúsenosť so zavádzaním AI do vyučovania?

Narazili ste na podobný problém alebo naopak na zaujímavú dobrú prax?

Napíšte nám svoj pohľad. Najzaujímavejšie skúsenosti, príklady z praxe alebo námety na ďalšie témy radi zapracujeme do budúcich článkov.

👉 Kontakt: Dvorak.konzultace@gmail.com